Jste zde

Dusíková narkóza

Vydáno dne 15. 06. 2003
Autor: MUDr. Michal Palkovič, ml.
Převzato z www.divemed.sk s laskavým svolením autora

Hĺbkové potápanie so vzduchom je ako mať sex bez prezervatívu. Technológiu ovládame. Je blbosť ju nevyužiť (Dick Rutkowski, IANTD).

Pojmom dusíková narkóza označujeme stav, podobný alkoholovému opojeniu (intoxikácii), ktorý vzniká keď sa zvýši parciálny tlak N2. Vzniká u potápačov dýchajúcich stlačený vzduch približne okolo hĺbky 30m a pravidelne u veľkej väčšiny vzniká v hĺbke 90m (10 atm), keďže v tejto hĺbke je anestetický účinok vzduchu taký, ako keď sa na hladine dýcha 30% NO2 - rajský plyn (plyn používaný ako zložka plynových anestetík pri operáciách). To ilustruje, aký enormný narkotický efekt má vzduch v tejto hĺbke. Keďže hélium nemá tento narkotický efekt, využíva sa namiesto dusíka, v kombinácii s kyslíkom, pri extrémne hlbokom potápaní.

Dusíková narkóza sa v angličtine bežne označuje ako "rapture of the deep", "nitrogen rapture" alebo "the martini effect".

Dusíková narkóza sa subjektívne popisuje ako pocit podobný pocitu pri alkoholovom opojení. Ide o pocit, ktorý sa prirovnáva stavu, ktorý vzniká po vypití martini na prázdny žalúdok. Alkoholovému opojeniu sa venuje veľa štúdii, keďže ide o vysoko subjektívny pocit a stav, závisiaci od množstva rôznych endogénnych ako aj exogénnych faktorov. Monteiro MG, Hernandez W (Department of Psychobiology, Escola Paulista de Medicina, Sao Paulo, Brazil) sa zaoberali porovnávacou štúdiou subjektívnych pocitov pri dusíkovom a alkoholickom opojení. Vyšetrili 14 rekreačných potápačov pričom každý dostal 0.75 ml/kg (0.60 g/kg) 50% alkoholu a na druhý deň každý bol vystavený tlaku 6 atm (50m) v rekompresnej komore. U mužov, ktorí cítili menšie alkoholické opojenie sa dusíková narkóza prejavila subjektívne neskôr, resp. slabšie ako pri skupine potápačov, ktorí boli podstatne viacej opitý. Z tejto štúdie vyplynulo, že pravdepodobne etanol ako aj dusík majú rovnaký mechanizmus účinku na mozog a že interhumánne rozdiely sú pravdepodobne zapríčinené variabilitou odpovedi na etanolovú resp. dusíkovú intoxikáciu (PMID: 8837939, UI: 96435053).

Treba povedať, že ak raz dusíková narkóza vznikne s ďalšou pribúdajúcou hĺbkou sa len zhoršuje. Každých 50 feet potom spôsobí pocit, ako keby dotyčný vypil ďalšie martini. Potápač sa teda môže správať ako opitý - veľmi často si vyťahuje regulátor z úst a dáva dýchať okolo plávajúcim rybičkám.

Cousteau v The Silent World píše, že dusíková narkóza deštruuje pud sebazáchovy. Intelektuáli sa opijú z podstatne menšieho množstva alkoholu a majú akútne ovplyvnené všetky zmysli, na druhej strane sa tiež rýchlo zotavia. L''ivresse des grandes profoundeurs ako ďalej Cousteau píše, má jednu veľkú výhodu oproti alkoholovému opojeniu a to, že po vymanení sa z jeho dosahu sa mozog rýchlo zotavuje.

Z toho zase vyvstáva otázka adaptácie (zvyknutia) na pravidelnú alkoholovú intoxikáciu, resp. či sa dá adaptovať na opakovanú dusíkovú intoxikáciu ako je to pri alkohole. Hamilton K, Laliberte MF, Fowler B (Defence and Civil Institute of Environmental Medicine, North York, Ontario, Canada) sa zaoberali behaviorálnymi a subjektívnymi komponentmi dusíkovej narkózy a adaptáciou na ňu. V hyperbarickej komore stlačili 11 vysoko skúsených potápačov na tlakový ekvivalent 54.6m jeden krát za deň po dobu piatich dní. Behaviorálna zložka narkózy bola vyhodnotená na základe reakčného času (serial choice-reaction time task) a subjektívna komponenta bola vyhodnotená použitím "global magnitude estimate". "Supplementary magnitude estimates" bola vyhodnotená na základe pracovnej aktivity a zmenách pocitov. Výsledkom štúdie je že nedošlo k žiadnej adaptácii v zmysle zmeny reakčného času. Kontrastne "global magnitude estimate" sa zlepšila (došlo k adaptácii) na tretí deň. Pracovná efektivita nepreukázala adaptačné zmeny. Niektoré subjektívne pocity vykazovali jasnú adaptáciu, ale niektoré iné nepreukázali žiadnu. Záverom štúdie je poznatok, že adaptácia na narkózu u potápačov môže byť spôsobená len subjektívnymi pocitmi, skôr ako behaviorálnymi zmenami. Zmeny v adaptácii sa pripisujú zmenám na úrovni mozgu, konkrétnejšie rozličnému vplyvu dusíkovej narkózy a alkoholickému opojeniu na gamma-aminobutyric acidA/benzodiazepinový receptorový komplex. Tento komplex zaujíma rozhodujúci vplyv pri pôsobení anestetík ako aj anxiolytík. Predpokladá sa, že aj NO2 pôsobí cez tento receptor (PMID: 7742709, UI: 95261249).

Väčšina autorov sa prikláňajú k názoru, že väčšina inertných plynov (okrem hélia) pod vysokým tlakom spôsobuje spomalenie elektrického impulzu na neuróne (Lawrence Martin, M.D.) inhibíciou gamma-aminobutyric acidA/benzodiazepinového receptorového komplexu (Hamilton K.).

Priebeh symptómov dusíkového opojenia je -> eufória -> pocit opitosti rôzneho stupňa -> bezvedomie.

Pretože alkohol má podobný efekt ako dusíkové opojenie, v prípade jeho konzumácie pred ponorom sa ich efekt sčíta (Lawrence Martin, M.D.). Preto sa zásadne nedoporučuje konzumovať alkohol pred ponorom. Konzumácia alkoholu po ponore zase zvyšuje riziko dekompresnej choroby.

Keďže dusíkové opojenie sa pravidelne dostavuje v rôznom stupni v hĺbkach 170 feet, komerčný a tzv. technický potápači menia vzduch za zmesi obohatené o hélium, keďže tento inertný plyn nie je zaťažený týmto problémom a teda nemení správanie (aj keď DCS stále hrozí). Zaujímavé je, že neón je tri krát menej narkotický ako dusík (Jim Cobb). Vodík začína mať mierne narkotický efekt až pri vysokých parciálnych tlakoch vo veľkých hĺbkach. Všetky ostatné inertné plynu majú naopak vyšší narkotický účinok. Argón sa experimentálne používa ako náhrada dusíka, avšak je dva krát tak narkotický ako dusík. Na umožnenie dýchania a odstránenie narkotického efektu dýchanej zmesi sa dnes experimentálne používajú napr. kyslíkovo-héliové zmesi (heliox), kyslíkovo-neónové zmesi (neox) a v neposlednom rade aj kyslíkovo-argónové zmesi (argox). Avšak čo sa týka budúcnosti extrémneho hĺbkového potápania nie je limitujúcim faktorom narkóza dýchacej zmesi ale hlavne hustota dýchanej zmesi a tzv. High Pressure Nervous Syndrome (HPNS), ktorý vzniká z nadmerného pôsobenia hydrostatického tlaku v hĺbkach medzi 600-800 feet.
 

Referencie.

1.) BOC Gases. (1995). Entonox. Suggested Protocol Document BOC: Guildford.

2.) Report of the Working Party of the Commission on the Provision of Surgical Services. Pain after Surgery. London: Royal College of Surgeons of England and College of Anaesthetists, 1990.

3.) Gudmarsson, A. N. (1994) "Nitrous oxide as analgesic for painful procedures outside the operating theatre." British Journal of Anaesthesia, 72: Supp 1:A241:125.

4.) United Kingdom Central Council for Nursing, Midwifery and Health Visiting. (1992). The Scope of Professional Practice. UKCC: London.

5.) Acott CJ, et al. Decompression illness and nitrous oxide anaesthesia in a sports diver. Anaesth Intensive Care. 1992 May;20(2):249-50. PMID: 1595871; UI: 92281042.

6.) McIver RG, et al. Experimental decompression sickness from hyperbaric nitrous oxide anesthesia. SAM-TR-65-47. Tech Rep SAM-TR. 1965 Aug;:1-12. PMID: 5294885; UI: 66052804.

7.) Eger EI II, Saidman LJ: Hazards of nitrous oxide anesthesia in bowel obstruction and pneumothorax. Anesthesiology 26:61, 1965
 
Upozornenie:
 
Žiaden z publikovaných textov sa v žiadnom zmysle nesnaží stanovovať diagnózu alebo liečbu pre akúkoľvek uvedenú chorobnú jednotku, alebo stav. Všetky uvedené informácie sú určené len pre vlastné alebo všeobecné duševné vzdelávanie. Všetky postupy a informácie musia byť pred priamym využitím konzultované s príslušným odborným lekárom. Autori článkov v žiadnom zmysle neberú na seba zodpovednosť za prípadnú zlú interpretáciu, alebo priamu aplikáciu uvedených postupov. Ak sú informácie čerpané z iných zdrojov ako vlastných poznatkov, je autor uvedený v zátvorke za voľne citovanou vetou. Za správnosť, pravdivosť alebo priamu overiteľnosť.
 

Rubrika: